Dosah pandémie COVID-19 na pracovnoprávne vzťahy aj po pandémii je naďalej zásadný. Negatívny vplyv pandémie sa z pohľadu zamestnanosti sa prejavoval najmä u tých zamestnávateľov, kde z dôvodu nariadených opatrení ich prevádzková činnosti bola úplne zastavená alebo značne obmedzená čím nemohli generovať tržby, čoho dôsledkom bol, že ani zamestnancom nemohli prideľovať prácu.
Jednou z najväčších zmien spôsobených pandémiou bol náhly prechod na vykonávanie práce z domu.
Zamestnávatelia sa museli doslova zo dňa na deň preorientovať na prácu na diaľku, a to bez ohľadu na to, či boli na to pripravené alebo nie. Predmetnú zmenu zákonodarcovia zakotvili v zákone č. 76/2021 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákonník práce“).
V nových ustanoveniach Zákonníka práce je domácka práca a telepráca definovaná ako práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, ale vykonáva sa pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca, pričom v prípade telepráce je ustanovenie doplnené, že ide o prácu vykonávanú s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku.
Domácnosťou pre účely domáckej práce a telepráce musí byť miesto, ktoré je iné ako priestory/prevádzky zamestnávateľa (priestory zriadené zamestnávateľom). V zmysle novej právnej úpravy to môže byť hocijaké miesto vrátane takého dojednania miesta, že zamestnanec si sám vyberá odkiaľ bude prácu vykonávať, ak to povaha práce umožňuje (t.j. dojednanie nebude obsahovať konkrétne miesto výkonu práce ale určenie, že miesto výkonu práce sa ponecháva na zamestnanca).
Je nevyhnutné poznamenať, telepráca a aj domácka práca musí byť dohodnutá, t. j. nie je možné, aby zamestnávateľ prikazoval jednostranne výkon domáckej práce/telepráce proti vôli zamestnanca a naopak, aby si zamestnanec sám rozhodoval, kde bude jeho miesto výkonu, pretože sa domnieva, že môže vykonávať prácu aj z domácnosti. Miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy (§ 43 ods. 1 Zákonníka práce) musí byť naďalej predmetom dohody aj pri domáckej práci a telepráci.
Takýto spôsob práce z domu je možné upraviť napríklad v kolektívnej zmluve, v pracovnom poriadku alebo ho zamestnávateľ môže dohodnúť so zamestnancom individuálne v rámci pracovného pomeru dodatkom k pracovnej zmluve. Ak táto možnosť nie je vopred dohodnutá, nariadenie práce doma nie je jednostranne možné. Ide totiž o zmenu dohodnutých pracovných podmienok v časti týkajúcej sa miesta výkonu práce.
V prípade domáckej práce a telepráce musí byť urobené aj rozhodnutie o organizácii pracovného času. Buď ho organizuje zamestnávateľ spôsobmi podľa § 86 alebo § 87 Zákonníka práce, a to ako fixný pracovný čas alebo pružný pracovný čas podľa § 88 Zákonníka práce alebo jeho rozvrhovanie vzhľadom na povahu práce a očakávania zamestnávateľa (zamestnanec má odovzdať do určitého času výsledok a je jedno v akom časovom úseku prácu vykoná) sa môže ponechať výlučne na zamestnancovi.
Návrat do kancelárie po pandémii?
Do legislatívy sa dostalo špeciálne ustanovenie – podľa neho majú zamestnanci právo na prácu z domu, ak to ich povolanie dovoľuje. Zamestnanec o to môže požiadať, ale firma by to mala počas pandémie robiť automaticky. Samozrejme, na strane firmy ale nemôžu byť vážne prevádzkové dôvody, ktoré by tomu bránili. Zamestnanec má teda právo o home office požiadať a táto žiadosť by nemala byť bezdôvodne odmietnutá. V prípade zamietavého stanoviska, by museli existovať vážne prevádzkové dôvody objektívneho charakteru. Čiže malo by ísť o činnosti, pri ktorých je nevyhnutná prítomnosť zamestnanca na pracovisku, nielen situácie, keď sa zamestnávateľ rozhodne, že mu návrat do pôvodného predpandemického režimu viac vyhovuje. V aplikačnej praxi už vznikajú problémy, kedy na strane jednej zamestnávateľ prehodnocuje nevyhnutnosť home office zamestnancov, ako aj na strane druhej niektorí zamestnanci preferujú miesto home officu osobnú prítomnosť na pracovisku. Pritom nie vždy je možné prihliadnuť iba na právo zamestnanca na vykonávanie práce zo svojej domácnosti za súčasného splnenia platných zákonných podmienok.
Za účelom prediskutovania možných riešení aplikačných problémov pri návrate do kancelárii po pandémii doporučujem obrátiť sa našu advokátsku kanceláriu, ktorú rada zodpovie všetky otázky súvisiace s aplikačnou praxou vrátane poskytnutia poradenstva ohľadne vypracovania potrebnej dokumentácie.
Ilustračné foto: pexels.com