Články

AI nástroj dnes vie za niekoľko minút prečítať stovky životopisov, vytvoriť skóre uchádzačov, odporučiť pozvanie na pohovor alebo upozorniť manažéra na pokles produktivity. Práve preto však umelá inteligencia v HR nie je iba technologickou otázkou. Každý takýto výstup môže ovplyvniť prístup človeka k zamestnaniu, pracovné podmienky, odmeňovanie, pracovný pomer alebo dokonca skončenie pracovného pomeru. Do jedného procesu sa preto stretáva AI Act, GDPR, ochrana osobných údajov, Zákonník práce, antidiskriminačný zákon aj interné smernice zamestnávateľa.

Prvým pravidlom je nehodnotiť nástroj podľa názvu, ale podľa toho, čo v praxi robí. Iné riziko má kalendár, ktorý iba navrhne termín pohovoru, a iné systém, ktorý filtruje životopisy, hodnotí osobnosť, predvída pracovný výkon alebo prideľuje zamestnancom úlohy. Rozhodujúce je, aké osobné údaje spracúva, či profiluje človeka a do akej miery jeho výstup reálne ovplyvňuje rozhodnutie HR alebo manažéra.

Čítať viac „Umelá inteligencia a ochrana osobných údajov v HR: nábor, monitoring zamestnancov a interné pravidlá“

Schválený termín dovolenky zamestnanec spravidla vníma ako záväzne určené obdobie pracovného voľna, s ktorým následne spája svoje osobné, rodinné alebo rekreačné plány. Z pohľadu pracovného práva však schválenie dovolenky neznamená, že jej termín je absolútne nemenný. Zákonník práce vychádza zo zásady, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ, pričom zároveň výslovne počíta aj s možnosťou, že už určené čerpanie dovolenky následne zmení alebo zamestnanca z dovolenky odvolá. Takýto postup však nemožno chápať ako neobmedzené oprávnenie zamestnávateľa. Pri jeho uplatnení je potrebné rešpektovať zákonné limity, oprávnené záujmy zamestnanca, všeobecný zákaz zneužitia práv a v neposlednom rade aj povinnosť zamestnávateľa nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu v dôsledku zmeny čerpania dovolenky vznikli bez jeho zavinenia.

Čítať viac „Môže zamestnávateľ zrušiť už schválenú dovolenku?“

Čítať viac „EU AI Act a HR pri nábore zamestnancov“

Prekážky v práci na strane zamestnanca sú zákonom uznané situácie, keď zamestnanec dočasne nemôže plniť pracovnú zmluvu v určenom pracovnom čase. Pracovný pomer ani pracovnoprávne vzťahy sa tým nekončia; iba sa na nevyhnutný čas prerušuje povinnosť osobne vykonávať prácu. Pracovné právo tak vyvažuje práva zamestnanca, povinnosti zamestnanca, práva zamestnávateľa a povinnosti zamestnávateľa. Základnú úpravu obsahuje Zákonník práce, najmä § 136 až § 141a. Prekážky v práci preto nemožno zamieňať s dovolenkou, svojvoľnou absenciou ani s porušením pracovnej disciplíny.

Čítať viac „Prekážky v práci na strane zamestnanca podľa Zákonníka práce“

Téma odvody SZČO 2026, označovaná aj ako odvody živnostníka alebo živnosť a odvody, sa od 1. júla 2026 riadi upravenými pravidlami. Zákon č. 122/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, upravuje najmä to, kedy SZČO platí odvody do Sociálnej poisťovne a kedy SZČO neplatí odvody do Sociálnej poisťovne. Ťažiskom novely je vznik a zánik povinného nemocenského poistenia SZČO a povinného dôchodkového poistenia SZČO, teda sociálne poistenie SZČO. Novela zároveň zavádza príjmový test a prechodné pravidlá medzi režimom účinným od 1. januára 2026 a pravidlami uplatňovanými od 1. júla 2026.

Čítať viac „Odvody SZČO od 1. júla 2026: hranica príjmu, Sociálna poisťovňa a nové pravidlá“

Moderné pracovisko už dávno nie je len stôl, počítač a pracovná zmluva. Je to aj služobný e-mail, prístup do interných systémov, firemný telefón, kamera pri vstupe do budovy, GPS v služobnom aute či záznamy o tom, kedy sa zamestnanec prihlásil do pracovného softvéru. Technológie umožňujú zamestnávateľovi lepšie chrániť majetok, bezpečnosť, obchodné tajomstvo aj pracovnú disciplínu. Zároveň však vytvárajú veľmi citlivú otázku: kde sa končí oprávnená kontrola práce a kde sa začína neprimeraný zásah do súkromia zamestnanca?

Čítať viac „Monitoring na pracovisku a ochrana súkromia v pracovných vzťahoch“

Transparentnosť miezd ako nový dôkazný štandard pre zamestnávateľov

Čítať viac „Rovnaké odmeňovanie od 7. júna 2026: Praktický sprievodca novými povinnosťami zamestnávateľov“

Od 1. júla 2026 sa na Slovensku zvyšuje životné minimum na 295,22 eura. Hoci sa táto suma môže zdať ako technický údaj, v praxi má priamy dosah na viaceré oblasti života zamestnancov, živnostníkov aj zamestnávateľov. Od výšky životného minima sa totiž odvíjajú viaceré daňové a odvodové veličiny, ktoré následne ovplyvňujú čisté príjmy, daňové povinnosti či hranice pre platenie odvodov.

Čítať viac „Nové daňové pravidlá a zákon o odmeňovaní: zamestnanci môžu získať viac, firmy si musia dať pozor na pokuty“