Dovolenka patrí medzi základné podmienky zamestnávania. Vo väčšine prípadov výmeru a spôsob určenia dovolenky obsahuje pracovná zmluva. Ak v pracovnej zmluve takáto informácia chýba, je zamestnávateľ povinný o tomto písomne informovať zamestnanca. Právny predpis č. 331/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len ,,Zákonník práce“) upravuje práva a povinnosti súvisiace s dovolenkou.
Zamestnávateľ určuje čerpanie dovolenky podľa plánu čerpania dovolenky, ktorý predchádza súhlasu zástupcov zamestnancov tak, aby zamestnancovi nebránilo nič vyčerpať si dovolenku vcelku a do konca kalendárneho roka. Zároveň ma zamestnávateľ povinnosť určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň v 4 týždňoch v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a nebránia tomu prekážky v práci na strane zamestnanca.
Zákonník práce upravuje aj situáciu, kde je zamestnávateľ oprávnený určiť hromadné čerpanie dovoleniek z prevádzkových dôvodov, ktoré nesmie byť určené na viac ako dva týždne, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Taktiež môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď doposiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku za predpokladu, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá alebo do skončenia pracovného pomeru.
Dovolenka poskytovaná v niekoľkých častiach musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodnú na inom. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Otázku úpravy čerpania dovolenky v skúšobnej dobe Zákonník práce bližšie neupravuje. Aby vznikol zamestnancovi nárok na dovolenku za odpracované dni, musí zamestnanec odpracovať aspoň 21 dní.
Za vyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. To platí aj v prípade, ak zamestnanec za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú si zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka.
Ak si zamestnanec nevyčerpá štyri týždne základnej výmery dovolenky, vtedy mu nemôže byť vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Taktiež je zamestnanec povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol. Krátenie dovolenky je prípustné len na základe dôvodov vzniknutých v príslušnom roku, ktoré sú uvedené v Zákonníku práce.
Veľmi často sa stáva, že zamestnanec si nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku, pretože zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo sú prekážky v práci na strane zamestnanca. V takom prípade má zamestnávateľ povinnosť poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak dovolenka nebude určená do 30. júna nasledujúceho roka zamestnávateľom, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec, čo musí aj zamestnávateľovi oznámiť najmenej 30 dní vopred písomne.
Pri čerpaní dovolenky je potrebné dodržiavať pravidlá, ktoré nám ustanovuje Zákonník práce. Za najčastejšie porušenia pri čerpaní dovolenky za posledné roky sa týka neurčenia plánu dovoleniek, porušenie povinnosti určiť čerpanie základnej výmery dovolenky, nevyplatenia náhrady mzdy za dovolenku pri skončení pracovného pomeru, ako aj nevyplatenia náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku.