Právne postavenie profesionálneho športovca má nespochybniteľne enormný význam pre oblasť práv a povinností v rámci zmluvného vzťahu medzi profesionálnym športovcom a športovou organizáciou.
Skutočnosť, či profesionálny športovec vystupuje v pozícii samostatne zárobkovo činnej osoby alebo zamestnanca má podstatný vplyv na niektoré právne inštitúty, ako napríklad výklad právnych noriem, kogentnosť a dispozitívnosť právnych noriem podľa toho, akým právnym režimom a právnym predpisom sa ich vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkovo právneho vzťahu budú spravovať.
Na to, aby mohla byť športová činnosť profesionálneho športovca považovaná za závislú prácu, musí spĺňať definičné znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce platí, že „závislá práca je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.“
Domnievame sa, že činnosť športovcov vykazuje všetky vyššie uvedené znaky závislej práce. Hospodárska a osobná podriadenosť sa prejavuje najmä tým, že príjmy plynúce z výkonu športovej činnosti sú hlavným príjmom športovca, navyše, vnútorné predpisy športových klubov na regionálnej, ale aj na svetovej úrovni zakazujú vykonávať rovnakú činnosť pre iný klub. Taktiež, športovec je viazaný veľmi podrobnými pokynmi klubu, pokiaľ ide o miesto výkonu práce, pracovný čas a pod. Najbližším nadriadeným športovca je tréner, ktorý mu podrobne určuje, kedy a ako bude hráč trénovať, či sa hráč zúčastní športovej súťaže v konkrétnom zápase, ak áno, tak na akom poste bude hrať. Z toho jednoznačne vyplýva, že samostatnosť hráča pri rozhodovaní v týchto otázkach je značne obmedzená.
Právne postavenie profesionálnych športovcov sa v poslednom období v rámci slovenského právneho poriadku menilo, napr. novelou zákona o športe, ktorá nadobudla účinnosť od 01. 02. 2020, ktorá výrazným spôsobom zmenila právne postavenie profesionálnych športovcov a ich vzájomné práva a povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zmluvného vzťahu so športovou organizáciou.
Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona o športe v súčasnosti platí, že „profesionálny športovec vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo inej zmluvy, ak vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba.“ Súčasne podľa § 46 ods. 10 zákona o športe platí, že „zmluvný vzťah športovca a športovej organizácie založený inou zmluvou, ak športovec vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to aj spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, sa považuje za obchodnoprávny vzťah.“ S tým úzko súvisí aj prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1.2.2020, v § 106d zákona o športe: „Zmluvný vzťah športovca a športovej organizácie, ktorý vznikol pred 1. februárom 2020, ak športovec vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to aj spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, sa považuje za zmluvný vzťah založený inou zmluvou podľa tohto zákona ako zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu. Ustanovenie § 102 ods. 4 sa nepoužije.“
Predmetná novela zákona o športe vytvorila akýsi hybrid v tom, že pokiaľ športová činnosť profesionálneho športovca spĺňa znaky závislej práce a súčasne zmluvné strany uzatvoria zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, tak v zmysle § 4 ods.3 písm. a.) zákona o športe, bude mať profesionálny športovec status samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne zmluva o profesionálnom vykonávaní športu zakladá medzi zmluvnými stranami iný pracovnoprávny vzťah, čo je priamo v rozpore s § 1 ods. 3 Zákonníka práce posledná veta, na základe ktorého platí, že „závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“
Chceme však zdôrazniť, že predmetné ustanovenie je spojené s interpretačnými a aplikačnými problémami, ktoré vyplývajú predovšetkým z toho, že v súvislosti s vyššie uvedeným právnym výkladom § 46 ods. 10 zákona o športe, je otázne, že ktoré znaky závislej práce musia byť v prevažnej miere splnené, aby išlo o závislú prácu v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce a aby predmetná norma zákona o športe nebola v rozpore s § 1 ods. 3 Zákonníka práce.
Za účelom prediskutovania vyššie uvedených otázok, Vám radi pomôžeme.
Ilustračné foto zdroj: pexels.com