Za profesionálneho športovca sa považuje športovec vykonávajúci športovú činnosť :
- na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo inej zmluvy, ak vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa písmena c),
- na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku alebo
- ako samostatne zárobkovo činná osoba.
Na strane druhej amatérsky športovec vykonáva šport:
- na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu, ak rozsah vykonávania športu, aj ak spĺňa znaky závislej práce, počas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni, päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku, zmluva športovca nezaväzuje k účasti na príprave na súťaž alebo vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo viacerých navzájom súvisiacich súťaží v
- krátkom časovom období,
- na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca,
- na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo
- bez zmluvy.
Spôsob a forma výkonu profesionálneho športu
Na základe právneho postavenia profesionálnych športovcov v rámci typických kolektívnych športov na Slovensku (ako napr. hokejová a futbalová extraliga) môžeme identifikovať, že na základe akého právneho vzťahu vykonávajú profesionálni športovci svoju športovú činnosť.
Správna identifikácia právneho vzťahu medzi profesionálnym športovcom a športovou organizáciou (športový klub/tím) má podstatný vplyv na práva a povinnosti, ktoré profesionálnym športovcom v rámci zmluvného vzťahu so športovou organizáciou vyplývajú vrátane pravidiel ich odmeňovania vo vzťahu na vyplývajúce práva a povinnosti.
Kľúčovým legislatívnym počinom bolo prijatie novely Zákona o športe a to zákonom č. 6/2020 Z. z., ktorá mala dosiahnuť vo vyššie spomínanom § 4 (nie pre športovca!), ale predovšetkým pre športovú organizáciu (klub/tím) zamestnávateľa) možnosť voľby medzi statusmi a právnymi režimami – teda medzi výkonom športovej činnosti ako pracovnoprávneho pomeru alebo ako SZČO.
Samotné kritérium pre voľbu medzi zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, ktorá sa má uzatvárať v prípade závislej práce a „inou zmluvou“, ktorá sa má uzatvárať v prípade „živnostníkov“, však nie je v tomto ustanovení (a ani nikde inde v Zákone o športe) explicitne vyjadrené.
Problematickejšie na výklad však v tejto súvislosti môže byť ust. § 46 ods. 10 Zákona o športe, ktoré s účinnosťou od 1.2.2020 normuje, že „Zmluvný vzťah športovca a športovej organizácie založený inou zmluvou, ak športovec vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to aj spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, sa považuje za obchodnoprávny vzťah.“
Odmeňovanie profesionálnych športovcov
Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu je vždy odplatná Povinnou náležitosťou tejto zmluvy je určenie mzdy a mzdových podmienok
športovca
Mzda profesionálneho športovca v pracovnom pomere nemôže byť nižšia ako minimálna mzda Na splatnosť, výplatu mzdy a zrážky zo mzdy
vrátane mzdy počas dovolenky sa primerane vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce Športovec má nárok na dovolenku, pričom za dovolenku patrí
športovcovi taktiež mzda Uvedené sa však nevzťahuje na inú zmluvu o profesionálnom výkone športu t j forma výkonu ako SZČO)
Legislatívne nepresnosti v Zákone o športe (konkrétne v tom, že aj keď výkon športovej činnosti ako SZČO napĺňa znaky závislej práce, tak sa to
posudzuje ako obchodnoprávny vzťah)
Podnikateľské aktivity profesionálnych športovcov (príjem profesionálnych športovcov z reklamnej činnosti, marketingu, či sponzoringu?)
Od 1 januára 2022 odvodové povinnosti zamestnávateľa odvádzať za zamestnanca poistné na sociálne poistenie, pretože profesionálny
športovec sa stáva zamestnancom na účely sociálneho poistenia aj športovec na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu s právom na
príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods 1 písm m) zákona o dani z príjmov
Ďalšie aplikačné dopady Pokiaľ je vzťah medzi profesionálnym športovcom a športovým klubom založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní
športu, tak v prípade nevyplatenia mzdy a odstupného platí § 214 ods 1 zákona č 300 2005 Z z Trestný zákon v znení neskorších predpisov, z
ktorého vyplýva, že trestného činu sa môže dopustiť ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je
zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu Inšpekcia práce za účelom dodržiavania pracovnoprávnych
predpisov podľa zákona č 125 2006 Z z o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č 82 2005 Z z o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní v znení neskorších predpisov.
Ilustračné foto zdroj: pexels.com