Lex korona

Moratórium na platenie / Odklad platenia nájomného

V súvislosti s pretrvávajúcou krízou zapríčinenou svetovou pandémiou Koronavírusu SARS-CoV2 a s ním súvisiacim ochorením COVID-19 drvivá časť podnikateľov bolo v dôsledku opatrení a prevencie  proti šíreniu tohto ochorenia nútená uzavrieť svoje prevádzky. Mnoho domácností sa ocitlo v podobnej situácií ako podnikatelia. V dôsledku straty príjmu alebo likvidity majú domácnosti a podnikatelia veľký problém s platením nájomného. Mnoho subjektov je už dnes s omeškaním a hrozia im s tým spojené sankcie. Je teda evidentné, že jeden z najaktuálnejších a najfrekventovanejších problémov tejto krízy je aj problém s platením nájomného.  

 

Novelou zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 sa v justícii zaviedlo moratórium na platenie nájomného. 

 

ČOHO SA MORATÓRIUM NA NÁJOMNÉ TÝKA? 

V dôsledku nezvládania platenia nájomného a následného omeškania s platením nájomného prenajímateľ nesmie jednostranne ukončiť nájom nehnuteľnosti. Uvedený zákaz jednostranného ukončenia nájmu sa dotýka aj prenájmu bytov a nebytových priestorov Podmienkou moratória na nájomné je omeškanie nájomcu s platením nájomného v dôsledku okolností súvisiacich s pandémiou COVID-19. Uvedené moratórium sa týka okrem nájomného aj úhrad za plnenia obvykle spojených s nájom. Tieto úhrady môžu byť preddavky za energie alebo poplatky za správu predmetu nájmu a pod 

 

PRE KTORÉ SUBJEKTY PLATÍ MORATÓRIUM? 

Vzhľadom na dikciu novely zákona č. 62/2020 Z.zsa uvedené moratórium týka nájomcu a prenajímateľa nehnuteľností, bytov a nebytových priestorov. Z uvedeného teda vyplýva, že moratórium sa týka jednak nájomcov ako súkromnoprávnych subjektov resp. domácnosti, ktoré majú v prenájme byt. Taktiež sa moratórium týka aj podnikateľských resp. obchodných subjektov. Každopádne, vzhľadom na široko koncipované ustanovenie toto moratórium sa môže týkať akéhokoľvek subjektu, ktorého predmetom nájmu je nehnuteľnosť.  

 

NA AKÉ ČASOVÉ OBDOBIE JE URČENÉ MORATÓRIUM NÁJOMNÉHO? 

Obdobie odkladu platenia nájomného sa dotýka obdobia od 01. apríla 2020 do 30. júna 2020. Vzhľadom na uvedené teda, nájomca je chránený pred jednostranným ukončeným nájmu z dôvodu omeškania s platením nájomného a s nájmom spojených, ak sa dostane do omeškania s platením nájmu, ktoré je splatné už počnúc mesiacom apríl 2020, máj 2020 až do konca júna 2020. Toto opatrenie dáva možnosť nájomcovi nezaplatiť nájomné ihneď bez postihnutia ukončenia nájomného vzťahu z tohto dôvodu. Pričom táto ochrana nájomcu je terminovaná do 31. decembra 2020, ktorý  je aj termínom splatnosti takto omeškaného nájomného, do ktorého musí nájomca omeškané nájomné uhradiť 

 

AKÉ SÚ PODMIENKY VYUŽITIA MORATÓRIA NÁJOMNÉHO?  

Túto ochranu môže nájomca využiť len v prípade „ak omeškanie nájomcu vzniklo v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v šírení nebezpečnej nákazlivej choroby Covid-19“. Z uvedeného vyplýva, že podnikateľ, ktorý z dôvodu rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva musel uzavrieť svoju prevádzku a z tohto dôvodu sa dostal resp. dostane do omeškania, tak má možnosť využiť tento inštitút. Dôvodom môže byť aj pokles tržieb alebo pokles objednávok a s tým spojená nemožnosť zaplatiť nájomne včas a riadne. Pri fyzických osobách môže ísť o pokles ich mzdy z dôvodu prekážky v práci, zníženie mzdy alebo straty zamestnania taktiež v súvislosti s pandémiou.  

 

AKÝM SPÔSOBOM SA BUDE PREUKAZOVAŤ SPLNENIE PODMIENKY NA MORATÓRIUM?  

Tento dôvod pre vznik omeškania musí byť nájomcom dostatočne osvedčený.“ Z dikcie tohto ustanovenia jasne nevyplýva , že nájomca musí preukazovať splnenie uvedenej podmienky. Stačí, že ju osvedčí, avšak zákon je v tomto smere nekonkrétny, čo považuje v danom prípade za osvedčenie. Sme toho názoru, že pre korektnosť je namieste emailom alebo písomnoznámiť uvedené uplatnenie moratória prenajímateľovi, v rámci ktorého nájomca osvedčí dôvody uplatnenia tohto inštitútu. Na uplatnenie tohto inštitútu nie je potrebné sa obrátiť o predchádzajúci súhlas alebo vyjadrenie žiaden orgán verejnej moci a ani prenajímateľa.  

 

ČO AK PRENAJÍMATEĽ NEBUDE AKCEPTOVAŤ UPLATNENIE SI MORATÓRIA NA NÁJOMNÉ 

V prípade, ak nájomca nebude dôvody uplatnenia moratória akceptovať alebo ich nebude považovať za dostatočné a dostatočne osvedčené, v zásade môže v súlade so zákonom alebo zmluvou jednostranne  ukončiť nájomný vzťah. Avšak v tomto prípade má nájomca možnosť obrátiť sa na súd s možnosťou určiť neplatnosť takéhoto ukončenia nájmu. Avšak v prípade, ak bude preukázané v civilnom procese, že existovali uvedené dôvody na uplatnenie si tohto inštitútu, súd s veľkou pravdepodobnosťou rozhodne o neplatnosti tohto skočenia nájmu.  

 

OSTATNÉ MOŽNÉ NÁSLEDKY SPOJENÉ S NEPLATENÍM  NÁJOMNÉHO POČAS ZÁKONNÉHO MORATÓRIA 

Depozit. Vo všeobecnosti  nájomných zmluvách sa nachádz úprava tzv. Depozitu, ktorý sa využíva najmä na úhrady schodkov vo vyúčtovaní preddavkov za spotrebu energie, vodného a stočného alebo kúrenia, ale aj omeškaného nájomného a poškodenia na predmete nájmu. To znamená, že uvedený zákaz nebráni prenajímateľovi si započítať nesplatené nájomné voči depozitu. 

Úroky z omeškania a zodpovednosť za škodu tieto zákonné inštitúty postihujú každého, kto sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku a neplnil včas a riadne. V tomto prípade avšak uplatňovanie úrokov z omeškania, prípadne zodpovednosti za škodu, je otázne vzhľadom na povahu pandémie COVID-19 ako inštitútu vis major v otázkach zodpovednosti za omeškanie s platením nájomného. 

Každopádne, právna neexaktnosť tohto ustanovenia spôsobuje mnoho ďalších otázok a môže viesť k rôznym interpretáciám.  

 

A REFUNDÁCIA NÁJOMNÉHO ZO STRANY ŠTÁTU 

Zákonodarca uvedenú otázku zatiaľ nerieši. Pričom je evidentné, že takéto opatrenie by najviac pomohlo aj nájomcom, ale najmä prenajímateľom, ktorí zatiaľ budú ťahať za kratší koniec. Ak teda opatrenie refundácie nájomného bude  legislatívne ustanovené, dôvody uplatnenia si moratória pominú v momente poskytnutia príspevku na nájomné a nájomca bude povinný uhrádzať nájomne. 

Lex korona

,,LEX KORONA“

zavádza nové zákonné opatrenia  a právny režim

Národná rada Slovenskej republiky schválila nový zákon reagujúci najmä na aktuálne praktické problémy, ktoré vznikajú z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie a krízového stavu z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 a opatrení s ním súvisiacich.

Akých opatrení navrhovaný zákon týka?:

 

OBMEDZENIE PLYNUTIA HMOTNOPRÁVNYCH PREMLČACÍCH A PREKLUZÍVNYCH LEHÔT V SÚKROMNOPRÁVNYCH VZŤAHOCH

  • prestávajú plynúť hmotnoprávne premlčacie a prekluzívne lehoty do 30. 04. 2020;
  • hmotnoprávne lehoty, ktoré už v čase od 12. 3. 2020 do dňa účinnosti tohto zákonného opatrenia už uplynuli sa navracajú a neskončia sa skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona (t.j. od [*].2020).

Toto opatrenie má umožniť to, aby najmä osoby súkromného práva nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony spojené s ich uplatňovaní práv v oblasti súkromného práva a aby bez akejkoľvek obavy neprišli o svoje práva z dôsledku právnych účinkov preklúzie alebo premlčania v hmotnom práve.

 

OBMEDZENIE PLYNUTIA PROCESNOPRÁVNYCH LEHÔT

  • Obmedzenie procesnoprávnych lehôt sa bude uplatňovať rovnakým spôsobom, ako pri hmotnoprávnych lehotách v súkromnom práve, t,j,. do 30.4.2020 neplynú.
  • Táto úprava sa dotýka procesných zákonných procesných lehôt aj sudcovských lehôt v oblasti trestného procesu a to len vo vzťahu lehôt týkajúc sa strany obvinených, obhajcov, poškodených a zúčastnené osoby;
  • výnimku tvoria prípady, ktoré by nezniesli odklad a hrozilo by výrazné ohrozenie života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody procesnej strany alebo účastníka konania, takéto obmedzenie plynutia lehôt by sa neuplatnilo. V týchto prípadoch je na úvahe súdu či ide o takúto vec, ktorá neznesie odklad (riziko subjektívneho posudzovania zo strany súdov, či ide o vec neznesú odklad návrh na neodkladné opatrenie v obchodnoprávnom spore alebo v spore o práva k maloletým?).

 

OBMEDZENIE POJEDNÁVANÍ NA SÚDOCH

  • Toto opatrenie uloží súdom povinnosť vykonávať civilné pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia v trestných veciach iba v nevyhnutnom rozsahu;
  • z dôvodu ochrany zdravia obmedzí účasť verejnosti na pojednávaniach, hlavných pojednávaniach a verejných zasadnutí súdu.
  • V prípade vylúčenie verejnosti má však súd povinnosť vyhotoviť zvukový záznam z celého pojednávania, hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia a tento sprístupniť komukoľvek bezodkladne po skončení takéhoto pojednávania.

 

PREDĹŽENIE LEHOTY NA PODANIE DLŽNÍCKEHO NÁVRHU NA VYHLÁSENIE KONKURZU

  • Predlžuje sa lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníkom z dôvodu úpadku z 30 dní na 60 dní, ak keď takýto úpadok dlžníka nastal v čase od 12. marca 2020 do 30. apríla 2020.

 

ROZHODOVANIE PER ROLLAM V OBCHODNÝCH SPOLOČNOSTIACH (PRÁVNICKÝCH OSOBÁCH)

  • v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu obchodné spoločnosti, ale aj iné právnické osoby, ktoré majú kolektívne orgány (napr. občianske združenia alebo neziskové organizácie) budú môcť rozhodovať formou hlasovania tzn. per rollam, t.j. nie prostredníctvom osobnej prítomnosti na jej zasadnutí, ale prostredníctvom elektronických prostriedkov alebo korešpondenčne bez ohľadu na to či to vnútorné predpisy danej právnickej osoby umožňujú.

 

ZÁKAZ VÝKONU ZÁLOŽNÉHO PRÁVA A DRAŽIEB

  • V termíne do 30.4.2020 bude dočasne zakázané vykonávanie verejných dražieb a výkonu záložného práva, poverovanie predajom majetku dražobníka, organizovaním ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku. Akékoľvek takéto speňažovanie majetku v čase od účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 je neplatné
  • Súdny exekútor je v tomto čase rovnako povinný upustiť od vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti.

 

UĽAHČENIE OBSTARÁVANÍ TOVARU A SLUŽIEB PRE ÚČELY OCHRANY ŽIVOTA A ZDRAVIA

  • v čase núdzového stavu alebo mimoriadneho stavu sa nebude vyžadovať ako podmienka pre uzatvorenie zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy zápis v registri partnerov verejného sektora počas mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.

 

UMOŽNENIE VYUŽÍVANIA LOKALIZAČNÝCH A PREVÁDZKOVÝCH ÚDAJOV Z ELEKTRONICKEJ KOMUNIKÁCII ÚRADU VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA

  • Dovolíme si povedať a to bez ohľadu na akékoľvek možné dôsledky, že za najkontroverznejšie zákonné opatrenie predmetného zákona považujeme novelizáciu Zákona o telekomunikačných službách, ktorého zavedením štát výrazným spôsobom zasiahne do základných ľudských práv a slobôd svojich občanov;

 

  • predmetná novela do 31. decembra 2020 umožní Úradu verejného zdravotníctva získavať, zhromažďovať, spracovávať a uchovávať:
  • súvisiace údaje komunikačných strán čiže telefónne číslo, obchodné meno a sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo osobné údaje fyzickej osoby, ktorými sú meno, priezvisko, titul a adresa trvalého pobytu,
  • Lokalizačné údaje, čiže údaje o geografickej polohe užívatelia koncového zariadenia (napr. telefónu a
  • Informácie o čase vzniku lokalizačného údaju.

 

  • Tieto informácie sa budú spracovávať v anonymizovanej podobne na štatistické účely potrebné na prevenciu a modelovanie šírenia nákazy. Budú sa rovnako spracovávať pre účely identifikácie príjemcov správ, ktorým bude potrebné oznámiť osobitné opatrenie ÚVZ (napríklad, že došli do styku s pozitívne testovanou osobou a zaujať potrebné preventívne kroky).

 

Aj vzhľadom na účelovosť tohto ustanovenia, isté medze a jeho časovú obmedzenosť je podľa nášho názoru predmetná právna úprava výrazným zásahom do ľudských práv zo strany štátu a predstavuje veľké riziko zneužitia takýchto údajov.

Sme toho názoru, že aj za aktuálnej situácie by mal zákonodarca  zvážiť, či je nutný až takýto výrazný zásah do súkromia občanov SR, resp. min. výraznejšie precizovať okolnosti, za ktorých môže dôjsť z nášho pohľadu k výraznému zásahu do súkromia občanov SR.

 

Lex korona

Zodpovednosť za škodu v dôsledku omeškania s plnením záväzkov a vzniku mimoriadnej situácie COVID-19

 

S účinnosťou  od 16.03.2020 bol vyhlásený núdzový stav na základe Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 113/2004 Z. z., v dôsledku núdzového stavu vzniknutého  pre výskyt ochorenia COVID-19 a preventívnych opatrení na zamedzenie šírenia tejto nákazy.

Uvedené preventívne opatrenia zasiahnu podnikateľský sektor, spomalia ekonomiku a prinesú mnoho komplikácií súvisiacich s plnením záväzkoprávnych vzťahov medzi podnikateľmi navzájom. Tento stav môže spôsobiť problémy každému podnikateľovi, aby si plnil svoje záväzky voči svojim zmluvným partnerom, resp. veriteľom riadne a včas.

Opatrenia súvisiace s prevenciou voči šíreniu ochorenia COVID-19 a vyhlásená mimoriadna situácia sa prevažnej miere dotkne bežného obchodného styku veľkého počtu podnikateľov na Slovensku. Tieto výrazné obmedzenia sa pretavia najmä do ťažkostí a obmedzení v plnení si svojich záväzkov. Mnoho podnikov a prevádzok zostane kvôli obmedzeniam a šíriacej sa nákazy COVID-19 zatvorených. Z dôsledku týchto opatrení sa nielen výrazne spomalí ekonomický rast, ale nastolí otázky zodpovednosti za škodu spôsobenú druhému v dôsledku neplnenia alebo omeškaného plnenia záväzkov a to z dôvodu  vyššie uvedených preventívnych opatrení prijatých s cieľom obmedziť šírenie vírusu COVID- 19.

BUDE TEDA NAĎALEJ PLATIŤ ZÁKONNÁ ZODPOVEDNOSŤ KAŽDÉHO ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ DRUHÉMU NEPLNENÍM ZÁVÄZKOV RIADNE A VČAS KVÔLI OPATRENIAM PROTI NÁKAZE COVID-19?

V prípadoch, keď si podnikateľ nesplní svoj záväzok tak, ako mu to jeho záväzkoprávny vzťah prikazuje a druhej strane s tým vzniká škoda, Obchodný zákonník na takúto situáciu pamätá v ustanovení § 373 Obchodného zákonníka, v ktorom upravuje všeobecnú zodpovednosť za škodu v prípade porušenia právnej zodpovednosti, ktorou je plniť riadne  a včas svoje záväzky. Konkrétne ustanovuje, že  „Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Obchodný zákonník pamätá aj na situácie, kedy podnikateľ z objektívnych dôvodov nemôže plniť riadne a včas svoje zmluvné záväzky. Najmä v dôsledku situácie, ktorú  nemohol predvídať a nijakým iným spôsobom nemohol jej zabrániť. Jednou z takýchto situácii môžu byť aj štátnymi orgánmi nariadené preventívne opatrenia v dôsledku  aktuálneho šírenia nákazy COVID-19 .

Konkrétne Obchodný zákonník upravuje v ust. §373 všeobecnú zodpovednosť za škodu ako objektívnu zodpovednosť síce s možnosťou liberácie (vyvinenia sa), ale iba pre zákonné okolnosti vylučujúce zodpovednosť.  Za tieto zákonné okolnosti vylučujúce zodpovednosť podľa ust. § 374 Obchodného zákonníka  sa považuje  „…prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.“

Aktuálne  prijaté preventívne opatrenia (napr. nariadené zatvorenia prevádzok) podľa nášho názoru znemožňujú  môžu byť v konkrétnej situácii vyhodnotené ako okolnosti vylučujúce zodpovednosť, čím zbavujú postihnutého podnikateľa zodpovednosti za škodu spôsobenú omeškaním, alebo nesplním jeho zmluvného záväzku riadne a včas. Avšak, treba mať na pamäti, že okrem existencie tejto okolnosti vylučujúcej zodpovednosť, povinný zo záväzku má pri všetkom úsilí takejto škode predchádzať a urobiť všetky pre neho možné opatrenia a splniť si všetky ostatné povinnosti súvisiace so zodpovednosťou za škodu, podľa osobitých ustanovení právnych predpisov a postupovať v intenciách princípov poctivého obchodného styku, využívajúc obchodné zvyklosti s cieľom zamedziť vznik takejto škody. Inak by ani takýto liberačný dôvod nemusel byť postačujúci.

Obdobne prichádza do úvahy aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka ust.§ 353 Obchodného zákonníka , ktoré poskytuje možnosť liberácie pre dlžníka v prípade dodatočnej nemožnosti plnenia v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 Obchodného zákonníka). Konkrétne „Dlžník, ktorého záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia, je povinný uhradiť škodu tým spôsobenú veriteľovi, ibaže nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť“. Na základe tohto ustanovenia sa nahrádza škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti so zánikom povinnosti, plnenie ktorej sa stalo nemožným. Dlžník sa preto môže zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Opačné však platí v prípade, ak pre neplnenie záväzku riadne a včas, a to aj  v dôsledku opatrení a obmedzení súvisiacich s ochorením COVID-19, je medzi zmluvnými stranami písomne dohodnutá zmluvná pokuta. Na takúto situáciu sa nevzťahujú vyššie uvedené liberačné dôvody . V tomto prípade ide o prísne objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie, ibaže by sa zmluvné strany písomne dohodli v rámci dojednania zmluvnej pokuty o možnostiach liberácie pre výskyt okolností vylučujúcich zodpovednosť (ust. § 374 Obchodného zákonníka).

Povinný zo záväzkoprávneho vzťahu takúto zmluvnú pokutu musí zaplatiť bez rozdielu dôvodov, ktoré zapríčinili porušenie jeho povinnosti, ibaže vyslovene v zmluve je písomne vylúčené, pre ktoré prípady omeškania napr. v dôsledku vis maior sa zmluvná pokuta neaplikuje.

V dôsledku prijatých preventívnych opatrení v praxi môžu najčastejšie nastať prípady, kedy podnikateľ objektívne nevie zrealizovať dodanie diela v zmluvne dohodnutom termíne; alebo podnikateľ v dôsledku zákonným postupom nariadeného zatvorenia prevádzky má výpadky v príjmoch, pre ktoré nevie platiť svoje záväzky voči svojim zmluvným partnerom, bankám alebo zamestnancom. 

Keďže každý prípad je individuálny, preto odporúčame odbornú konzultáciou s advokátom, ktorý bude presne vedieť poskytnúť v konkrétnom prípade kvalifikované právne poradenstvo.

VÍRUS COVID-19 A JEHO VYBRANÉ PRÁVNE DOPADY NA SLOVENSKU

Koncom minulého týždňa bol oficiálne potvrdený vírus COVID-19 (Corona vírus) už aj na území Slovenskej republiky.

So vzniknutou situáciou vzniká viacerých praktických otázok v oblastí pracovného práva najmä z pohľadov práva a povinností zamestnancov zostať doma v prípade prevencie nákazy a postupu v prípade starostlivosti o maloleté deti z dôvodu prerušenia školskej výučby a dopadu prípadných karanténnych opatrení na výkon práce na pracovisku.

PREVENCIA AKO POVINNOSŤ A OPRÁVNENIE ZAMESTNÁVATEĽA

V súvislosti s preventívnymi opatreniami zamestnávateľa, ktorého právnym základom je § 5 Zákona o ochrane a bezpečnosti pri práci č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá zamestnávateľovi povinnosť uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie ochrany zdravia pri práci. Jednou zo všeobecných zásad je teda aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika a jeho posudzovanie. Uvedené teda za istých závažných okolností (v prípade preventívnych opatrení smerujúcim k eliminácií nákazy alebo šírenia vírusu COVID-19) dáva právny základ zamestnávateľovi na prijatie a vykonanie potrebných opatrení na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov. Takéto preventívne opatrenia môžu byť zvýšená informovanosť o hygiene, zvýšené hygienické opatrenia a dezinfekcia na pracovisku. Krajnou možnosťou je povinnosť zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu resp. na výkon práce na inom mieste ako je dohodnuté v pracovnej zmluve (t.j. doma – homeoffice). Uvedené platí iba v prípade, ak je to nevyhnutné v zmysle karanténneho opatrenia orgánu verejného zdravia podľa ust. § 55 ods. 2. písm. c) Zákonníka práce.

V týchto prípadoch je potrebné rozlíšiť či ide o prekážky v práci:
a) z dôvodu všeobecného záujmu;
b) na strane zamestnanca;
c) na strane zamestnávateľa.

VÍRUS COVID-19 AKO DOVOD PREKÁŽKY V PRÁCI?

V prípade, ak existencia rizika je dôvodná a nepochybná a zamestnanec alebo zamestnávateľ trvá na preventívnej izolácií od kolektívu z dôvodnej obavy napríklad pri dochádzaní do práci formou MHD alebo vlakovou dopravou, kde je zvýšený počet ľudí, na základe ust. § 136 ods. 1 „zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon …občianskych povinností, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času.“ Pričom pojem výkon občianskych povinností Zákonník práce explicitne definuje v ust. § 137, a to konkrétne v ods. 4 písm. d) (opatrenia proti prenosným chorobám prijaté zákonným spôsobom, ktorých výsledkom je činnosť zamestnanca podieľajúceho sa na prijatých opatreniach) alebo ods. 4 písm. h) (pri mimoriadnych udalostiach ohrozenia zdravia druhého stupňa vyhlásených zákonným spôsobom). Za takéto poskytnuté voľno z dôvodu vzniku prekážky na strane zamestnanca zamestnancovi nevzniká nárok na náhradu mzdy.

Za dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca bez nároku náhrady mzdy sa považuje aj situácia, keď zamestnanec je v karanténe. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť v práci takéhoto zamestnanca. Usmernenie hlavného hygienika odporúča osobám, ktoré sa vrátili z rizikových oblastí kontrolovať svoj zdravotný stav počas 14 dní od príchodu z rizikovej oblasti (kašeľ, dýchavičnosť, horúčka).

Treba však mať na pamäti, že ľahostajnosťou a porušením niektorých opatrení pri dôvodnom podozrení z nákazy vírusom COVID-19, čo i len z nedbanlivosti, a tak spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia tohto vírusu sa môže dopustiť trestného činu šírenia nebezpečnej a nákazlivej ľudskej choroby v zmysle §§ 163 alebo 164 Trestného zákona.

ZATVORENIE ŠKÔL A PREDŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ

Mnoho škôl pozastavilo výučbu z dôvodu prevencie pred nákazou vírusom COVID-19. Z tohto dôvodu vzniká otázka, ako sa zamestnávateľ vysporiada so zamestnancom, ktorý je nútený zostať s dieťaťom mladším ako 10 rokov doma. V tomto prípade ide o dôležitú osobnú prekážku v práci zo strany zamestnanca, pri ktorom zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, avšak zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca. V prípade, ak dieťa bude lekárom uznané za choré a je mladšie ako 10 rokov, tak má zamestnanec nárok na OČR podľa ust. § 141 ods. 1. Zákonníka práce.

MÁ ZAMESTNANEC NÁROK NA DÁVKU OŠETROVNÉHO NA DIEŤA RESP. JEMU BLÍZKU OSOBU?

I keď vzhľadom na uvedené skutočnosti zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy v dôsledku prekážky v práci na strane zamestnávateľa zamestnancovi poistenému v sociálnej poisťovni za splnenia zákonom stanovených podmienok vzniká nárok na dávku ošetrovného.

V súvislosti so vznikom nároku na ošetrovné na dieťa, resp. blízkeho príbuzného zapríčinené dôvodným podozrením resp. vysokým rizikom nákazy vírusom COVID-19 (napr. pri návrate z rizikových oblastí nákazy vírusom COVID-19) sociálna poisťovňa odporúča čo najskôr telefonicky kontaktovať ošetrujúceho lekára a riadiť sa pri ďalšom postupe jeho pokynmi.
V prípade, ak regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadi karanténu dieťaťu mladšiemu ako 10 rokov, ošetrujúci lekár vydá potvrdenie osobnej a celodennej starostlivosti (aj ex katedra) poprípade takéto potvrdenie lekár môže vydať zamestnancovi aj spätne. Následne je toto tlačivo potrebné doručiť zamestnávateľovi, ktorý ho predloží sociálnej poisťovni na posúdenie vzniku nároku na dávku ošetrovného.

Podľa odporúčania Ústredia sociálnej poisťovne podobný nárok na dávku ošetrovného na dieťa mladšieho ako 10 rokov môže vzniknúť aj z dôvodu prerušenia výučby, ale aj predškolského zariadenia a zariadenia sociálnych služieb, v prípade ak prerušenie vzniklo z dôvodu rozhodnutia príslušných orgánov verejnej moci alebo v takýchto bolo nariadené karanténne opatrenie.

MÔŽE ZAMESTNANEC ODMIETNUŤ CHODIŤ DO PRÁCE Z DÔVODNÝCH OBÁV NÁKAZY OD OSTATNÝCH KOLEGOV ALEBO POČAS CESTY DO PRÁCE?

Odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná. Na jednej strane zamestnávateľ je oprávnený a zároveň povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom zamedziť výskytu COVID-19 na pracovisku. Zamestnávateľ môže podľa Zákonníka práce sa buď dohodnúť so zamestnancom na výkone práce doma (home office), alebo mu po dohode so zamestnancom poskytnúť pracovné voľno, ale bez právneho nároku na náhradu mzdy. Zákonný dôvod odmietnutie pracovnej dochádzky zo strany zamestnanca sa môže považovať ako porušenie pracovnoprávnej disciplíny alebo pracovnej zmluvy.

SPÔSOBUJE COVID-19 INÚ PREKÁŽKU NA STRANE ZAMESTNÁVATEĽA?

Z uvedeného a z aktuálnej situácie sme toho právneho názoru, že samovoľná neprítomnosť inak zdravého zamestnanca na pracovisku z dôvodu preventívnej ochrany v súvislosti s možným výskytom COVID-19 na pracovisku alebo počas cesty do práce sa nemôže považovať za inú prekážku zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce, na základe ktorého by vznikol zamestnancovi nárok na náhradu mzdy. Iná právna situácia však je, keď je zamestnanec uznaný lekárom ako dočasne práceneschopný z dôvodu nakazenia vírusom COVID-19.

JE VÍRUS COVID-19 DÔVODOM NA OSPRAVEDLNENIA NEMOŽNOSTI PLNENIA ZÁVÄZKOV ZO STRANY DOTKNUTÝCH ZAMESTNÁVATEĽOV ?

Prichádza do úvahy aplikácia možnosti exculpácie zmluvnej strany podľa ust. § 374 Obchodného zákonníka a to v dôsledku existencie objektívnej prekážky brániacej splneniu jej zmluvných povinností. Ide o okolnosti vylučujúce zodpovednosť, ktoré týmto zbavujú povinnú stranu z povinnosti nahradiť škodu vzniknutú v dôsledku nesplnenia jej zmluvných povinností. Tieto okolnosti vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené po dobu, dokiaľ trvá prekážka, ibaže táto vznikla už v čase omeškania zodpovednej strany.

Obdobne prichádza do úvahy aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka o dodatočnej nemožnosti plnenia podľa ust.§ 352 Obchodného zákonníka.

Zákon od 1. 1. 2020 ustanovuje nový príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Novelou zákonníka práce, účinnou od 1. januára 2020, sa zaviedol ďalší zamestnávateľom poskytovaný príspevok  – príspevok na športovú činnosť dieťaťa.

Kto môže požiadať o tento príspevok? Iba zamestnanec od svojho zamestnávateľa?

O príspevok môže požiadať zamestnanec svojho zamestnávateľa, u ktorého je zamestnaný na pracovný pomer nepretržite najmenej dva roky a dieťa zamestnanca nedovŕšilo 18 rokov. Ďalšou podmienkou je, aby dieťa malo trvalý alebo obdobný pobyt na Slovensku a aby bolo členom športovej organizácie  najmenej 6 mesiacov pred požiadaním.

Na rozdiel od rekreačného príspevku, ktorý sa ujal v našom právnom poriadku tiež len nedávno, je príspevok na športovú činnosť dieťaťa dobrovoľným a neexistuje na neho právny nárok, t.z., že zamestnávateľ nemá žiadnu povinnosť ho svojim zamestnancom poskytnúť aj v prípade, ak spĺňajú zákonom stanovené predpoklady na jeho poskytnutie.

Je to aj daňový výdavok zamestnávateľa (ako odpočítateľná položka pri základe dane z príjmov) – zamestnávateľa ani zamestnanca „to nestojí nič“.

Aj keď síce ide o dobrovoľný príspevok, ktorý zamestnávateľ nemusí poskytnúť zamestnancovi „motiváciou zamestnávateľa k poskytnutiu tohto príspevku zamestnancovi je jeho oslobodenie od platenia daní a odvodov zamestnancom aj zamestnávateľom.“

Poskytnuté príspevky si zamestnávateľ na základe ustanovenia § 19 ods. 2. písm. c) bod 5 Zákona o daní z príjmov môže zahrnúť do daňových výdavkov, a tak skrátiť svoj základ dane a zaplatiť s tým nižšiu daň z príjmov.

Rovnako príjem zamestnanca z tohto príspevku na základe ustanovenia § 5 ods. 7 písm. b) Zákona o daní z príjmov je oslobodený  od dane z príjmov.

Príspevok platí aj pre živnostníkov a slobodné povolania?

Novelou zákona o dani z príjmov pridaním nového ustanovenia v § 19 ods. 2 Zákona o daní z príjmov o písmeno x) sa zaviedla možnosť aj samostatne zárobkovo činným osobám si uplatniť výdavky na športovú činnosť svojho dieťaťa, ak vykonávajú túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených podľa Zákonníka práce. V tomto prípade si však nemôže tento daňovník uplatňovať príspevok poskytovaný podľa zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

V akej výške je možné si uplatňovať tento príspevok?

Príspevok v sume 55% oprávnených výdavkov, no však nie viac ako 275 EUR za rok v úhrne na všetky deti zamestnanca.

V prípade, ak zamestnanec vynaložil 500 EUR a  viac ročne na športovú činnosť dieťaťa, zamestnávateľ môže zamestnancovi v zmysle vyššie uvedených podmienok spojených s oslobodením od dane z príjmu zamestnanca a s možnosťou započítať si príspevok do nákladov zamestnávateľa znižujúcich základ dane z príjmov poskytnúť príspevok v maximálnej výške 275 EUR ročne v rámci všetkých detí zamestnanca. To znamená, že v prípade, ak by zamestnávateľ poskytoval príspevky nad tento zákonom stanovený rámec, išlo by o príjem zamestnanca, ktorý by podliehal zdaneniu a v prípade zamestnávateľa by nešlo už o výdavky znižujúce základ dane z príjmov. Uvedené platí obdobne aj v prípade, ak by zamestnávateľ poskytol príspevok s vyšším podielom ako 55% v prípade, ak by oprávnené výdavky za rok boli nižšie ako 500 EUR.

Podmienkou poskytnutia príspevku je, aby dieťa mladšie ako 18 rokov s trvalým alebo obdobným pobytom v Slovenskej republike bolo najmenej 6 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok osobou s príslušnosťou k športovej organizácií v zmysle § 3 písm. k Zákona o športe. Výdavky, ktoré zamestnanec vykazuje musia byť výlučne výdavkami na športovanie dieťaťa zamestnanca u športovej organizácie zapísanej v registri právnických osôb v športe podľa § 8 ods. 1 Zákona o športe.

Novela neurčuje formu žiadosti príspevku, avšak pre zachovanie právnej istoty by mala mať písomnú formu.

Pýtali ste sa nás:

„Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, s manželom sme obaja zamestnaní u toho istého zamestnávateľa, môžeme si obaja súčasne žiadať o príspevok na šport dieťaťa?“

V prípade,  ak spĺňate obaja manželia všetky zákonom stanovené podmienky na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa, môžete. Novela síce ustanovuje, že zamestnanec za jeden kalendárny rok môže požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len jedného zamestnávateľa (v prípade, ak ich má viac, ak má viac pracovných pomerov), avšak toto nijakým spôsobom neobmedzuje nato, aby o daný príspevok žiadali obaja rodičia za to isté dieťa u toho istého zamestnávateľa, no však maximálne do výšky 275 EUR pre oboch.

Lex korona

Konečný užívateľ výhod

Konečný užívateľ výhod – povinnosť zápisu.
Počnúc 1.novembrom 2018 vzniká pre obchodné spoločnosti zákonná povinnosť zápisu konečných užívateľov výhod do obchodného registra (ďalej len „ORSR“). Predmetná zákonná povinnosť sa vzťahuje na všetky novozaložené obchodné spoločnosti ako aj obchodné spoločnosti založené pred 1. novembrom 2018. Za nesplnenie tejto zákonnej povinnosti do 31. decembra 2019, resp. za nesprávne a neúplné označenie konečného užívateľa výhod hrozí obchodnej spoločnosti sankcia až do výšky 3310 eur.

Čítať viac „Konečný užívateľ výhod“

GDPR (General Data Protection Regulation)

GDPR je Nariadenie EÚ č. 2016/679, ktoré zavádza jednotné pravidlá v oblasti ochrany osobných údajov pre všetky členské štáty EÚ. Jeho účinnosť je stanovená ku dňu 25.05.2018 (ďalej len ako „Nariadenie“) a vzťahuje sa aj na spoločnosti so sídlom mimo EÚ, pokiaľ sa zameriavajú aj na európskych spotrebiteľov. Právna úprava ochrany osobných údajov v Slovenskej republike v kontexte sekundárneho komunitárneho práva Európskej únie bude od 25. mája 2018 pozostávať z uvedeného Nariadenia, ktoré bude dopĺňať nový Zákon o ochrane osobných údajov z 29. Novembra 2017. Čítať viac „GDPR (General Data Protection Regulation)“

Business Law News

Podstatné zmeny v obchodnom práve od 1.1.2018

Obchodné tajomstvo
Podstatné zmeny v obchodnom práve od 1.1.2018 Obchodné tajomstvo Novela Obchodného zákonníka priniesla podrobnejšiu úpravu obchodného tajomstva a jeho ochrany. Terajšia úprava nie je dostatočne rozpracovaná a ochrana obchodného tajomstva je zabezpečená ustanoveniami upravujúcimi nekalú súťaž. Obchodný zákonník zadefinoval nové pojmy ako majiteľ a rušiteľ obchodného tajomstva a tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu. Porušenie obchodného tajomstva je po novom konanie, ktorého obsah spočíva v neoprávnenom získaní, neoprávnenom využití alebo neoprávnenom sprístupnení obchodného tajomstva. Naďalej však platí aj ochrana ustanovená pri nekalej súťaži. Čítať viac „Business Law News“