Zmeny v Zákonníku práce platné od novembra 2022

Zmeny v Zákonníku práce platné od novembra 2022

Dňa 1. novembra 2022 nadobudol účinnosť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novela prináša početné a významné zmeny v Zákonníku práce, ktoré sa dotýkajú viacerých práv a povinností zamestnávateľov a zamestnancov a má smerovať k tzv. „work-life balance“, čiže rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom. Ich prehľad Vám prinášame v 7 bodoch, kde sa stručne snažíme priblížiť zmeny, ktoré od novembra nastanú.

1. Platené otcovské voľno

  • Po narodení dieťaťa nahradí otcovi chýbajúci príjem zo zamestnania tzv. otcovské zo Sociálnej poisťovne, otcovská bude platená tak ako materská,
  • dávka bude otcovi patriť najviac 14 kalendárnych dní (na 10 dní služobného voľna majú nárok vojaci a príslušníci finančnej správy) v období 6 týždňov od narodenia dieťaťa, príp. aj v dlhšom období ak novorodenec bol hospitalizovaný,
  • nárok sa nevylučuje s poberaním materského alebo rodičovského príspevku zo strany matky.
  • o otcovské sa žiada prostredníctvom Žiadosti iného poistenca o materské,
  • výška otcovského je 75 percent denného vymeriavacieho základu.
  • Zákonník práce bude chrániť otca pred výpoveďou najviac šesť týždňov pred očakávaným pôrodom a až do skončenia jeho otcovskej dovolenky.

2. Rozšírenie zárobkových možností

  • zamestnávateľ nesmie zamestnancovi zakázať, aby si mimo určeného pracovného času privyrábal, bez ohľadu na spôsob,
  • konkurenčnú zárobkovú činnosť môže zamestnanec vykonávať len s písomným súhlasom zamestnávateľa,
  • výnimkou je vedecká, pedagogická či literárna činnosť.

3. Predvídateľnosť práce na dohodu

  • zamestnávateľ bude povinný dohodárovi poskytnúť písomnú informáciu o dňoch a časových úsekoch, v ktorých ho môže potrebovať, a o tom, v akej lehote ho bude informovať o nástupe do práce, to však nesmie byť menej ako 24 hodín,
  • ak vám zamestnávateľ plánovaný nástup zruší v kratšej lehote, ako pôvodne oznámil, bude vám patriť náhrada odmeny, najmenej vo výške 30 % z odmeny.
  • uvedené však neplatí, ak priemerný týždenný pracovný čas za 4 týždne nepresiahne 3 hodiny.

4. Primeranosť skúšobnej doby

  • ak ide o zamestnanie na určitú dobu, bude platiť, že skúšobná doba nesmie byť dlhšia ako polovica dohodnutej dĺžky pracovného pomeru, tj. napríklad pri pracovnej zmluve na dobu určitú 4 mesiace nesmie byť skúšobná doba dlhšia ako 2 mesiace.

5. Zmena formy zamestnania

  • pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na 2 roky a až na niekoľko prípadov ho možno predĺžiť, alebo opätovne uzavrieť najviac 2-krát za 2 roky,
  • ak zamestnanec už odpracoval viac ako 6 mesiacov, môže požiadať o prechod do trvalého pracovného pomeru,
  • na čo musí zamestnávateľ do jedného mesiaca poskytnúť písomnú odôvodnenú odpoveď,
  • iba fyzická osoba alebo firma s menej ako 50 zamestnancami má na odpoveď najviac 3 mesiace a na opakovanú žiadosť môže reagovať aj v ústnej forme.

6. Minimálna lehota zásielky

  • písomnosti týkajúce sa napr. skončenia pracovného pomeru treba zamestnancovi doručiť do vlastných rúk, a to ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“
  • štandardná úložná lehota zásielky na pošte je 18 dní, ale zamestnávateľ ju môže skrátiť maximálne na odbernú lehotu dlhšiu ako 10 dní.

7. Žaloba na neplatnosť skončenia pracovného pomeru a posilnenie ochrany zamestnanca

  • ak sa pracovný pomer predlžuje o ochrannú lehotu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo pri úraze zamestnanca, možnosť podať žalobu na súd sa predlžuje do dvoch mesiacov od skončenia posledného dňa ochrannej lehoty, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak by zamestnanec nebol v ochrannej lehote,
  • možnosť podať zamestnávateľovi sťažnosť, ak by „porušoval zásadu rovnakého zaobchádzania, nedodržiaval práva v súlade s dobrými mravmi, bezdôvodne narúšal súkromie zamestnanca, prenasledoval ho za nedodržanie nedovoleného zákazu zachovávať mlčanlivosť o pracovných podmienkach.“
  • zamestnávateľ musí odpovedať písomne okamžite, ako to bude možné. Potom musí „urobiť nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.“

 

Zdroj ilustračné foto: pexels.com

Rozdiel medzi profesionálnym a amatérskym športovcom

Rozdiel medzi profesionálnym a amatérskym športovcom

Za profesionálneho športovca sa považuje športovec vykonávajúci športovú činnosť :

  • na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo inej zmluvy, ak vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa písmena c),
  • na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku alebo
  • ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Čítať viac „Rozdiel medzi profesionálnym a amatérskym športovcom“

Mobbing a bossing

Mobbing a bossing

Definície pojmov

Mobbing a bossing sú termíny súvisiace s pracovným prostredím, kedy ide o druh šikanózneho správania voči zamestnancovi na pracovisku.

Termíny mobbing a bossing nie sú ako také v slovenskom právnom poriadku definované. Ich rôzne formy a prejavy však môžu napĺňať znaky skutkovej podstaty trestných činov v zmysle zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v platnom znení alebo priestupkov podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení.

Čítať viac „Mobbing a bossing“

Právny status športovca – je športovec zamestnancom?

Právny status športovca – je športovec zamestnancom?

Právne postavenie profesionálneho športovca má nespochybniteľne enormný význam pre oblasť práv a povinností v rámci zmluvného vzťahu medzi profesionálnym športovcom a športovou organizáciou.

Skutočnosť, či profesionálny športovec vystupuje v pozícii samostatne zárobkovo činnej osoby alebo zamestnanca má podstatný vplyv na niektoré právne inštitúty, ako napríklad výklad právnych noriem, kogentnosť a dispozitívnosť právnych noriem podľa toho, akým právnym režimom a právnym predpisom sa ich vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkovo právneho vzťahu budú spravovať.

Čítať viac „Právny status športovca – je športovec zamestnancom?“

BUDÚCNOSŤ HOME OFFICEU PO PANDÉMII COVID-19

BUDÚCNOSŤ HOME OFFICEU PO PANDÉMII COVID-19

Dosah pandémie COVID-19 na pracovnoprávne vzťahy aj po pandémii je naďalej zásadný. Negatívny vplyv pandémie sa z pohľadu zamestnanosti sa prejavoval najmä u tých zamestnávateľov, kde z dôvodu nariadených opatrení ich prevádzková činnosti bola úplne zastavená alebo značne obmedzená čím nemohli generovať tržby, čoho dôsledkom bol, že ani zamestnancom nemohli prideľovať prácu.

Jednou z najväčších zmien spôsobených pandémiou bol náhly prechod na vykonávanie práce z domu.

Zamestnávatelia sa museli doslova zo dňa na deň preorientovať na prácu na diaľku, a to bez ohľadu na to, či boli na to pripravené alebo nie. Predmetnú zmenu zákonodarcovia zakotvili v zákone č. 76/2021 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákonník práce“). Čítať viac „BUDÚCNOSŤ HOME OFFICEU PO PANDÉMII COVID-19“

EX OFFO VÝMAZ NEAKTÍVNYCH SUBJEKTOV Z OBCHODNÉHO REGISTRA

EX OFFO VÝMAZ NEAKTÍVNYCH SUBJEKTOV Z OBCHODNÉHO REGISTRA

Od 1.10.2020 nadobudla účinnosť novela Obchodného zákonníka, ktorá prinášala viacero zmien, ktoré sa týkajú najmä procesu likvidácie, ale taktiež aj zrušenie spoločnosti s ex offo výmazom. Jednou z najvýznamnejších zmien je ukončenie podnikateľskej činnosti a to na základe výmazu spoločnosti zo strany súdu.

Koho sa výmaz súdom týka? Čítať viac „EX OFFO VÝMAZ NEAKTÍVNYCH SUBJEKTOV Z OBCHODNÉHO REGISTRA“

ZVÝŠENIE OCHRANY SPOTREBITEĽA V UPOMÍNACOM KONANÍ

ZVÝŠENIE OCHRANY SPOTREBITEĽA V UPOMÍNACOM KONANÍ

Dňa 01.07.2021 nadobudne účinnosť novela zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony – zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych úradníkoch“). Navrhovaná právna úprava zavádza predovšetkým povinnosť konajúcemu súdu prihliadať na postavenie žalovaného (dlžníka) ako spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu voči platobnému rozkazu, ktorý bol vydaný na návrh veriteľa uplatňujúceho si svoj nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako zavádza povinnosť súdu posudzovať miernejšie odôvodnenie odporu podaného spotrebiteľom pri zvážení zákonných možností odmietnuť odpor. Inými slovami rozširuje možnosť pre žalovaného (dlžníka) sa brániť, čo sťažuje vymáhanie pohľadávky veriteľom.

Čo to znamená? Čítať viac „ZVÝŠENIE OCHRANY SPOTREBITEĽA V UPOMÍNACOM KONANÍ“

Internetové stránky jednotlivých spoločností

Stravné lístky alebo peniaze? Zmena zákonníka práce od 1.3.2021

Dňa 4. februára 2021 bola v Národnej rade Slovenskej republiky schválená novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ktorá prináša viaceré dôležité zmeny pre zamestnancov a aj pre zamestnávateľov. Jednou z najväčších zmien je možnosť zamestnanca vybrať si medzi stravnými lístkami a finančným príspevkom na stravovanie.

Od 1. marca 2021 bude ďalej v platnosti všeobecná povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Čítať viac „Stravné lístky alebo peniaze? Zmena zákonníka práce od 1.3.2021“

Ako bude po novom fungovať „home office“ ?

Ako bude po novom fungovať „home office“ ?

Mnohí zamestnávatelia začali kvôli aktuálnej situácii v súvislosti s COVID-19 prehodnocovať trvalú prítomnosť zamestnancov na pracovisku. Účinnosťou zákona č. 76/2021 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákonník práce“) prináša niekoľko zásadných noviniek súvisiacich, okrem iného, aj s nárokom na tzv. home office. Novinkou je hlavne viac právomoci v rukách zamestnancov.

Čo sa zmení v pravidlách práce z domu? Čítať viac „Ako bude po novom fungovať „home office“ ?“