S účinnosťou od 16.03.2020 bol vyhlásený núdzový stav na základe Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 113/2004 Z. z., v dôsledku núdzového stavu vzniknutého pre výskyt ochorenia COVID-19 a preventívnych opatrení na zamedzenie šírenia tejto nákazy.
Uvedené preventívne opatrenia zasiahnu podnikateľský sektor, spomalia ekonomiku a prinesú mnoho komplikácií súvisiacich s plnením záväzkoprávnych vzťahov medzi podnikateľmi navzájom. Tento stav môže spôsobiť problémy každému podnikateľovi, aby si plnil svoje záväzky voči svojim zmluvným partnerom, resp. veriteľom riadne a včas.
Opatrenia súvisiace s prevenciou voči šíreniu ochorenia COVID-19 a vyhlásená mimoriadna situácia sa prevažnej miere dotkne bežného obchodného styku veľkého počtu podnikateľov na Slovensku. Tieto výrazné obmedzenia sa pretavia najmä do ťažkostí a obmedzení v plnení si svojich záväzkov. Mnoho podnikov a prevádzok zostane kvôli obmedzeniam a šíriacej sa nákazy COVID-19 zatvorených. Z dôsledku týchto opatrení sa nielen výrazne spomalí ekonomický rast, ale nastolí otázky zodpovednosti za škodu spôsobenú druhému v dôsledku neplnenia alebo omeškaného plnenia záväzkov a to z dôvodu vyššie uvedených preventívnych opatrení prijatých s cieľom obmedziť šírenie vírusu COVID- 19.
BUDE TEDA NAĎALEJ PLATIŤ ZÁKONNÁ ZODPOVEDNOSŤ KAŽDÉHO ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ DRUHÉMU NEPLNENÍM ZÁVÄZKOV RIADNE A VČAS KVÔLI OPATRENIAM PROTI NÁKAZE COVID-19?
V prípadoch, keď si podnikateľ nesplní svoj záväzok tak, ako mu to jeho záväzkoprávny vzťah prikazuje a druhej strane s tým vzniká škoda, Obchodný zákonník na takúto situáciu pamätá v ustanovení § 373 Obchodného zákonníka, v ktorom upravuje všeobecnú zodpovednosť za škodu v prípade porušenia právnej zodpovednosti, ktorou je plniť riadne a včas svoje záväzky. Konkrétne ustanovuje, že „Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.“
Obchodný zákonník pamätá aj na situácie, kedy podnikateľ z objektívnych dôvodov nemôže plniť riadne a včas svoje zmluvné záväzky. Najmä v dôsledku situácie, ktorú nemohol predvídať a nijakým iným spôsobom nemohol jej zabrániť. Jednou z takýchto situácii môžu byť aj štátnymi orgánmi nariadené preventívne opatrenia v dôsledku aktuálneho šírenia nákazy COVID-19 .
Konkrétne Obchodný zákonník upravuje v ust. §373 všeobecnú zodpovednosť za škodu ako objektívnu zodpovednosť síce s možnosťou liberácie (vyvinenia sa), ale iba pre zákonné okolnosti vylučujúce zodpovednosť. Za tieto zákonné okolnosti vylučujúce zodpovednosť podľa ust. § 374 Obchodného zákonníka sa považuje „…prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.“
Aktuálne prijaté preventívne opatrenia (napr. nariadené zatvorenia prevádzok) podľa nášho názoru znemožňujú môžu byť v konkrétnej situácii vyhodnotené ako okolnosti vylučujúce zodpovednosť, čím zbavujú postihnutého podnikateľa zodpovednosti za škodu spôsobenú omeškaním, alebo nesplním jeho zmluvného záväzku riadne a včas. Avšak, treba mať na pamäti, že okrem existencie tejto okolnosti vylučujúcej zodpovednosť, povinný zo záväzku má pri všetkom úsilí takejto škode predchádzať a urobiť všetky pre neho možné opatrenia a splniť si všetky ostatné povinnosti súvisiace so zodpovednosťou za škodu, podľa osobitých ustanovení právnych predpisov a postupovať v intenciách princípov poctivého obchodného styku, využívajúc obchodné zvyklosti s cieľom zamedziť vznik takejto škody. Inak by ani takýto liberačný dôvod nemusel byť postačujúci.
Obdobne prichádza do úvahy aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka ust.§ 353 Obchodného zákonníka , ktoré poskytuje možnosť liberácie pre dlžníka v prípade dodatočnej nemožnosti plnenia v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 Obchodného zákonníka). Konkrétne „Dlžník, ktorého záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia, je povinný uhradiť škodu tým spôsobenú veriteľovi, ibaže nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť“. Na základe tohto ustanovenia sa nahrádza škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti so zánikom povinnosti, plnenie ktorej sa stalo nemožným. Dlžník sa preto môže zodpovednosti zbaviť, ak preukáže, že nemožnosť plnenia bola spôsobená okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Opačné však platí v prípade, ak pre neplnenie záväzku riadne a včas, a to aj v dôsledku opatrení a obmedzení súvisiacich s ochorením COVID-19, je medzi zmluvnými stranami písomne dohodnutá zmluvná pokuta. Na takúto situáciu sa nevzťahujú vyššie uvedené liberačné dôvody . V tomto prípade ide o prísne objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie, ibaže by sa zmluvné strany písomne dohodli v rámci dojednania zmluvnej pokuty o možnostiach liberácie pre výskyt okolností vylučujúcich zodpovednosť (ust. § 374 Obchodného zákonníka).
Povinný zo záväzkoprávneho vzťahu takúto zmluvnú pokutu musí zaplatiť bez rozdielu dôvodov, ktoré zapríčinili porušenie jeho povinnosti, ibaže vyslovene v zmluve je písomne vylúčené, pre ktoré prípady omeškania napr. v dôsledku vis maior sa zmluvná pokuta neaplikuje.
V dôsledku prijatých preventívnych opatrení v praxi môžu najčastejšie nastať prípady, kedy podnikateľ objektívne nevie zrealizovať dodanie diela v zmluvne dohodnutom termíne; alebo podnikateľ v dôsledku zákonným postupom nariadeného zatvorenia prevádzky má výpadky v príjmoch, pre ktoré nevie platiť svoje záväzky voči svojim zmluvným partnerom, bankám alebo zamestnancom.
Keďže každý prípad je individuálny, preto odporúčame odbornú konzultáciou s advokátom, ktorý bude presne vedieť poskytnúť v konkrétnom prípade kvalifikované právne poradenstvo.