V súvislosti s pretrvávajúcou krízou zapríčinenou svetovou pandémiou Koronavírusu SARS-CoV2 a s ním súvisiacim ochorením COVID-19 drvivá časť podnikateľov bolo v dôsledku opatrení a prevencie  proti šíreniu tohto ochorenia nútená uzavrieť svoje prevádzky. Mnoho domácností sa ocitlo v podobnej situácií ako podnikatelia. V dôsledku straty príjmu alebo likvidity majú domácnosti a podnikatelia veľký problém s platením nájomného. Mnoho subjektov je už dnes s omeškaním a hrozia im s tým spojené sankcie. Je teda evidentné, že jeden z najaktuálnejších a najfrekventovanejších problémov tejto krízy je aj problém s platením nájomného.   Čítať viac „Moratórium na platenie / Odklad platenia nájomného“

Koncom minulého týždňa bol oficiálne potvrdený vírus COVID-19 (Corona vírus) už aj na území Slovenskej republiky.

So vzniknutou situáciou vzniká viacerých praktických otázok v oblastí pracovného práva najmä z pohľadov práva a povinností zamestnancov zostať doma v prípade prevencie nákazy a postupu v prípade starostlivosti o maloleté deti z dôvodu prerušenia školskej výučby a dopadu prípadných karanténnych opatrení na výkon práce na pracovisku.

PREVENCIA AKO POVINNOSŤ A OPRÁVNENIE ZAMESTNÁVATEĽA

V súvislosti s preventívnymi opatreniami zamestnávateľa, ktorého právnym základom je § 5 Zákona o ochrane a bezpečnosti pri práci č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá zamestnávateľovi povinnosť uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie ochrany zdravia pri práci. Jednou zo všeobecných zásad je teda aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika a jeho posudzovanie. Uvedené teda za istých závažných okolností (v prípade preventívnych opatrení smerujúcim k eliminácií nákazy alebo šírenia vírusu COVID-19) dáva právny základ zamestnávateľovi na prijatie a vykonanie potrebných opatrení na zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov. Takéto preventívne opatrenia môžu byť zvýšená informovanosť o hygiene, zvýšené hygienické opatrenia a dezinfekcia na pracovisku. Krajnou možnosťou je povinnosť zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu resp. na výkon práce na inom mieste ako je dohodnuté v pracovnej zmluve (t.j. doma – homeoffice). Uvedené platí iba v prípade, ak je to nevyhnutné v zmysle karanténneho opatrenia orgánu verejného zdravia podľa ust. § 55 ods. 2. písm. c) Zákonníka práce.

V týchto prípadoch je potrebné rozlíšiť či ide o prekážky v práci:
a) z dôvodu všeobecného záujmu;
b) na strane zamestnanca;
c) na strane zamestnávateľa.

VÍRUS COVID-19 AKO DOVOD PREKÁŽKY V PRÁCI?

V prípade, ak existencia rizika je dôvodná a nepochybná a zamestnanec alebo zamestnávateľ trvá na preventívnej izolácií od kolektívu z dôvodnej obavy napríklad pri dochádzaní do práci formou MHD alebo vlakovou dopravou, kde je zvýšený počet ľudí, na základe ust. § 136 ods. 1 „zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon …občianskych povinností, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času.“ Pričom pojem výkon občianskych povinností Zákonník práce explicitne definuje v ust. § 137, a to konkrétne v ods. 4 písm. d) (opatrenia proti prenosným chorobám prijaté zákonným spôsobom, ktorých výsledkom je činnosť zamestnanca podieľajúceho sa na prijatých opatreniach) alebo ods. 4 písm. h) (pri mimoriadnych udalostiach ohrozenia zdravia druhého stupňa vyhlásených zákonným spôsobom). Za takéto poskytnuté voľno z dôvodu vzniku prekážky na strane zamestnanca zamestnancovi nevzniká nárok na náhradu mzdy.

Za dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca bez nároku náhrady mzdy sa považuje aj situácia, keď zamestnanec je v karanténe. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť v práci takéhoto zamestnanca. Usmernenie hlavného hygienika odporúča osobám, ktoré sa vrátili z rizikových oblastí kontrolovať svoj zdravotný stav počas 14 dní od príchodu z rizikovej oblasti (kašeľ, dýchavičnosť, horúčka).

Treba však mať na pamäti, že ľahostajnosťou a porušením niektorých opatrení pri dôvodnom podozrení z nákazy vírusom COVID-19, čo i len z nedbanlivosti, a tak spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia tohto vírusu sa môže dopustiť trestného činu šírenia nebezpečnej a nákazlivej ľudskej choroby v zmysle §§ 163 alebo 164 Trestného zákona.

ZATVORENIE ŠKÔL A PREDŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ

Mnoho škôl pozastavilo výučbu z dôvodu prevencie pred nákazou vírusom COVID-19. Z tohto dôvodu vzniká otázka, ako sa zamestnávateľ vysporiada so zamestnancom, ktorý je nútený zostať s dieťaťom mladším ako 10 rokov doma. V tomto prípade ide o dôležitú osobnú prekážku v práci zo strany zamestnanca, pri ktorom zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, avšak zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca. V prípade, ak dieťa bude lekárom uznané za choré a je mladšie ako 10 rokov, tak má zamestnanec nárok na OČR podľa ust. § 141 ods. 1. Zákonníka práce.

MÁ ZAMESTNANEC NÁROK NA DÁVKU OŠETROVNÉHO NA DIEŤA RESP. JEMU BLÍZKU OSOBU?

I keď vzhľadom na uvedené skutočnosti zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy v dôsledku prekážky v práci na strane zamestnávateľa zamestnancovi poistenému v sociálnej poisťovni za splnenia zákonom stanovených podmienok vzniká nárok na dávku ošetrovného.

V súvislosti so vznikom nároku na ošetrovné na dieťa, resp. blízkeho príbuzného zapríčinené dôvodným podozrením resp. vysokým rizikom nákazy vírusom COVID-19 (napr. pri návrate z rizikových oblastí nákazy vírusom COVID-19) sociálna poisťovňa odporúča čo najskôr telefonicky kontaktovať ošetrujúceho lekára a riadiť sa pri ďalšom postupe jeho pokynmi.
V prípade, ak regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadi karanténu dieťaťu mladšiemu ako 10 rokov, ošetrujúci lekár vydá potvrdenie osobnej a celodennej starostlivosti (aj ex katedra) poprípade takéto potvrdenie lekár môže vydať zamestnancovi aj spätne. Následne je toto tlačivo potrebné doručiť zamestnávateľovi, ktorý ho predloží sociálnej poisťovni na posúdenie vzniku nároku na dávku ošetrovného.

Podľa odporúčania Ústredia sociálnej poisťovne podobný nárok na dávku ošetrovného na dieťa mladšieho ako 10 rokov môže vzniknúť aj z dôvodu prerušenia výučby, ale aj predškolského zariadenia a zariadenia sociálnych služieb, v prípade ak prerušenie vzniklo z dôvodu rozhodnutia príslušných orgánov verejnej moci alebo v takýchto bolo nariadené karanténne opatrenie.

MÔŽE ZAMESTNANEC ODMIETNUŤ CHODIŤ DO PRÁCE Z DÔVODNÝCH OBÁV NÁKAZY OD OSTATNÝCH KOLEGOV ALEBO POČAS CESTY DO PRÁCE?

Odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná. Na jednej strane zamestnávateľ je oprávnený a zároveň povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom zamedziť výskytu COVID-19 na pracovisku. Zamestnávateľ môže podľa Zákonníka práce sa buď dohodnúť so zamestnancom na výkone práce doma (home office), alebo mu po dohode so zamestnancom poskytnúť pracovné voľno, ale bez právneho nároku na náhradu mzdy. Zákonný dôvod odmietnutie pracovnej dochádzky zo strany zamestnanca sa môže považovať ako porušenie pracovnoprávnej disciplíny alebo pracovnej zmluvy.

SPÔSOBUJE COVID-19 INÚ PREKÁŽKU NA STRANE ZAMESTNÁVATEĽA?

Z uvedeného a z aktuálnej situácie sme toho právneho názoru, že samovoľná neprítomnosť inak zdravého zamestnanca na pracovisku z dôvodu preventívnej ochrany v súvislosti s možným výskytom COVID-19 na pracovisku alebo počas cesty do práce sa nemôže považovať za inú prekážku zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce, na základe ktorého by vznikol zamestnancovi nárok na náhradu mzdy. Iná právna situácia však je, keď je zamestnanec uznaný lekárom ako dočasne práceneschopný z dôvodu nakazenia vírusom COVID-19.

JE VÍRUS COVID-19 DÔVODOM NA OSPRAVEDLNENIA NEMOŽNOSTI PLNENIA ZÁVÄZKOV ZO STRANY DOTKNUTÝCH ZAMESTNÁVATEĽOV ?

Prichádza do úvahy aplikácia možnosti exculpácie zmluvnej strany podľa ust. § 374 Obchodného zákonníka a to v dôsledku existencie objektívnej prekážky brániacej splneniu jej zmluvných povinností. Ide o okolnosti vylučujúce zodpovednosť, ktoré týmto zbavujú povinnú stranu z povinnosti nahradiť škodu vzniknutú v dôsledku nesplnenia jej zmluvných povinností. Tieto okolnosti vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené po dobu, dokiaľ trvá prekážka, ibaže táto vznikla už v čase omeškania zodpovednej strany.

Obdobne prichádza do úvahy aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka o dodatočnej nemožnosti plnenia podľa ust.§ 352 Obchodného zákonníka.

Novelou zákonníka práce, účinnou od 1. januára 2020, sa zaviedol ďalší zamestnávateľom poskytovaný príspevok  – príspevok na športovú činnosť dieťaťa.

Kto môže požiadať o tento príspevok? Iba zamestnanec od svojho zamestnávateľa?

O príspevok môže požiadať zamestnanec svojho zamestnávateľa, u ktorého je zamestnaný na pracovný pomer nepretržite najmenej dva roky a dieťa zamestnanca nedovŕšilo 18 rokov. Ďalšou podmienkou je, aby dieťa malo trvalý alebo obdobný pobyt na Slovensku a aby bolo členom športovej organizácie  najmenej 6 mesiacov pred požiadaním.

Na rozdiel od rekreačného príspevku, ktorý sa ujal v našom právnom poriadku tiež len nedávno, je príspevok na športovú činnosť dieťaťa dobrovoľným a neexistuje na neho právny nárok, t.z., že zamestnávateľ nemá žiadnu povinnosť ho svojim zamestnancom poskytnúť aj v prípade, ak spĺňajú zákonom stanovené predpoklady na jeho poskytnutie.

Je to aj daňový výdavok zamestnávateľa (ako odpočítateľná položka pri základe dane z príjmov) – zamestnávateľa ani zamestnanca „to nestojí nič“.

Aj keď síce ide o dobrovoľný príspevok, ktorý zamestnávateľ nemusí poskytnúť zamestnancovi „motiváciou zamestnávateľa k poskytnutiu tohto príspevku zamestnancovi je jeho oslobodenie od platenia daní a odvodov zamestnancom aj zamestnávateľom.“

Poskytnuté príspevky si zamestnávateľ na základe ustanovenia § 19 ods. 2. písm. c) bod 5 Zákona o daní z príjmov môže zahrnúť do daňových výdavkov, a tak skrátiť svoj základ dane a zaplatiť s tým nižšiu daň z príjmov.

Rovnako príjem zamestnanca z tohto príspevku na základe ustanovenia § 5 ods. 7 písm. b) Zákona o daní z príjmov je oslobodený  od dane z príjmov.

Príspevok platí aj pre živnostníkov a slobodné povolania?

Novelou zákona o dani z príjmov pridaním nového ustanovenia v § 19 ods. 2 Zákona o daní z príjmov o písmeno x) sa zaviedla možnosť aj samostatne zárobkovo činným osobám si uplatniť výdavky na športovú činnosť svojho dieťaťa, ak vykonávajú túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených podľa Zákonníka práce. V tomto prípade si však nemôže tento daňovník uplatňovať príspevok poskytovaný podľa zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

V akej výške je možné si uplatňovať tento príspevok?

Príspevok v sume 55% oprávnených výdavkov, no však nie viac ako 275 EUR za rok v úhrne na všetky deti zamestnanca.

V prípade, ak zamestnanec vynaložil 500 EUR a  viac ročne na športovú činnosť dieťaťa, zamestnávateľ môže zamestnancovi v zmysle vyššie uvedených podmienok spojených s oslobodením od dane z príjmu zamestnanca a s možnosťou započítať si príspevok do nákladov zamestnávateľa znižujúcich základ dane z príjmov poskytnúť príspevok v maximálnej výške 275 EUR ročne v rámci všetkých detí zamestnanca. To znamená, že v prípade, ak by zamestnávateľ poskytoval príspevky nad tento zákonom stanovený rámec, išlo by o príjem zamestnanca, ktorý by podliehal zdaneniu a v prípade zamestnávateľa by nešlo už o výdavky znižujúce základ dane z príjmov. Uvedené platí obdobne aj v prípade, ak by zamestnávateľ poskytol príspevok s vyšším podielom ako 55% v prípade, ak by oprávnené výdavky za rok boli nižšie ako 500 EUR.

Podmienkou poskytnutia príspevku je, aby dieťa mladšie ako 18 rokov s trvalým alebo obdobným pobytom v Slovenskej republike bolo najmenej 6 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok osobou s príslušnosťou k športovej organizácií v zmysle § 3 písm. k Zákona o športe. Výdavky, ktoré zamestnanec vykazuje musia byť výlučne výdavkami na športovanie dieťaťa zamestnanca u športovej organizácie zapísanej v registri právnických osôb v športe podľa § 8 ods. 1 Zákona o športe.

Novela neurčuje formu žiadosti príspevku, avšak pre zachovanie právnej istoty by mala mať písomnú formu.

Pýtali ste sa nás:

„Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, s manželom sme obaja zamestnaní u toho istého zamestnávateľa, môžeme si obaja súčasne žiadať o príspevok na šport dieťaťa?“

V prípade,  ak spĺňate obaja manželia všetky zákonom stanovené podmienky na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa, môžete. Novela síce ustanovuje, že zamestnanec za jeden kalendárny rok môže požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len jedného zamestnávateľa (v prípade, ak ich má viac, ak má viac pracovných pomerov), avšak toto nijakým spôsobom neobmedzuje nato, aby o daný príspevok žiadali obaja rodičia za to isté dieťa u toho istého zamestnávateľa, no však maximálne do výšky 275 EUR pre oboch.

Konečný užívateľ výhod – povinnosť zápisu.
Počnúc 1.novembrom 2018 vzniká pre obchodné spoločnosti zákonná povinnosť zápisu konečných užívateľov výhod do obchodného registra (ďalej len „ORSR“). Predmetná zákonná povinnosť sa vzťahuje na všetky novozaložené obchodné spoločnosti ako aj obchodné spoločnosti založené pred 1. novembrom 2018. Za nesplnenie tejto zákonnej povinnosti do 31. decembra 2019, resp. za nesprávne a neúplné označenie konečného užívateľa výhod hrozí obchodnej spoločnosti sankcia až do výšky 3310 eur.

Čítať viac „Konečný užívateľ výhod“

GDPR je Nariadenie EÚ č. 2016/679, ktoré zavádza jednotné pravidlá v oblasti ochrany osobných údajov pre všetky členské štáty EÚ. Jeho účinnosť je stanovená ku dňu 25.05.2018 (ďalej len ako „Nariadenie“) a vzťahuje sa aj na spoločnosti so sídlom mimo EÚ, pokiaľ sa zameriavajú aj na európskych spotrebiteľov. Právna úprava ochrany osobných údajov v Slovenskej republike v kontexte sekundárneho komunitárneho práva Európskej únie bude od 25. mája 2018 pozostávať z uvedeného Nariadenia, ktoré bude dopĺňať nový Zákon o ochrane osobných údajov z 29. Novembra 2017. Čítať viac „GDPR (General Data Protection Regulation)“

Podstatné zmeny v obchodnom práve od 1.1.2018

Obchodné tajomstvo
Podstatné zmeny v obchodnom práve od 1.1.2018 Obchodné tajomstvo Novela Obchodného zákonníka priniesla podrobnejšiu úpravu obchodného tajomstva a jeho ochrany. Terajšia úprava nie je dostatočne rozpracovaná a ochrana obchodného tajomstva je zabezpečená ustanoveniami upravujúcimi nekalú súťaž. Obchodný zákonník zadefinoval nové pojmy ako majiteľ a rušiteľ obchodného tajomstva a tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu. Porušenie obchodného tajomstva je po novom konanie, ktorého obsah spočíva v neoprávnenom získaní, neoprávnenom využití alebo neoprávnenom sprístupnení obchodného tajomstva. Naďalej však platí aj ochrana ustanovená pri nekalej súťaži. Čítať viac „Business Law News“